Náš príbeh
Prémiové udiarne, stabilné dodávky a marketingová podpora pre seriózne obchodné partnery.
Ahoj, ja som Kaiser.
A mám rád údenie.
A samozrejme aj údené.
Údené je u nás rodinnou vášňou. Milujem údené ja, miluje ho moja žena, môj otec, dedo aj pradedo. Zbožňuje ho celá rodina. Ale bol som to ja, kto začal stavať udiarne podľa vlastných predstáv. Pretože údenie beriem vážne.
Údenie je pre mňa ozajstné remeslo. Vždy ma bavilo hľadať cestu k najchutnejšiemu kúsku údeného – či už je to šťavnatý bôčik, zlatisto údená pstruhia, chudá bravčová panenka, alebo hoci kúsok údeného eidamu. Cestou som sa naučil jedno: ak chcete naozaj výnimočný výsledok, potrebujete um, cit, skúsenosť… ale hlavne poriadnu udiareň, ktorá vás nenechá na holičkách.
A presne také udiarne vznikajú v mojej dielni na Vysočine, pod rukami šikovných Čechov a Moravanov. Pretože pri údení záleží na každom kroku – od výberu správneho dreva pre správny dym až po starostlivé sledovanie teploty a času.
Sused môj, ak si vyberiete moju udiareň, môžete si byť istí, že dostávate to najlepšie, čo údiarske remeslo ponúka. To je moja garancia. Napokon, volám sa Kaiser.
Veľký požiar strýkovej kôlne
Môj dedo úspešne vypálil svoju úplne prvú udiareň. V skutočnosti patrila jeho strýkovi, ktorý tento „inovatívny test teploty“ nikdy úplne neocenil.
Čítať viac
1932 NOV
1945 SEPVýbušná chuť
Kvôli povojnovému nedostatku materiálu dedo na údenie použil opustené drevené debny od munície. Slanina našej rodiny tak získala osobitú, jemne korenistú vôňu strelného prachu a víťazstva.
Čítať viacDomáci Frankenstein
V 60. rokoch ste si jednoducho nemohli ísť do obchodu kúpiť slušnú udiareň. Tak si ju môj otec postavil sám zo starého bojlera, ventilátora z pokazeného vysávača a pár dielov zo škodovky. Vyzerala absolútne desivo, ale klobásy, ktoré z nej vychádzali, z neho urobili najobľúbenejšieho muža v okolí.
Čítať viac
1968 MAR
1984 MÁJŠokujúca oslava
V deň, keď som sa narodil, chcel môj otec poriadne oslavovať namiesto celonočného strážneho ohňa. Potajme zapojil úplne prvý prototyp našej elektrickej udiarne – a vyhodil poistky celej ulici. Svetlá zhasli, ale oslavné rebierka boli dokonale údené. To bola iskra, ktorá odštartovala našu elektrickú automatizáciu.
Čítať viacVesmírne zjavenie
Mal som osem rokov, keď ma otec prvýkrát vzal do svojej dielne v starej križanovskej škole. Obrovské plechy lesklého kovu a iskry zo zvárania na mňa silno zapôsobili – vtedy som si uvedomil, že drevo je pekné, ale ak chcete postaviť niečo nezničiteľné, jednoducho to musí byť z ocele.
Čítať viac
1992 MAR
1999 APRKaiser začína v bývalej škole
S hrsťou náradia a kopou tvrdohlavosti sme presťahovali výrobu do starej školskej budovy v Křižanove – do tých istých múrov, kde kedysi stála úplne prvá dielňa. Bolo tam tesno, v zime zima, ale bolo to naše.
Čítať viacPrechod na čistú nerezovú oceľ
Definitívne sme sa rozlúčili s poslednými lakovanými plechmi a prešli sme pri celej ponuke na nerezovú oceľ v potravinárskej kvalite . Výroba bola drahšia, ale bola to jediná poctivá voľba pre udiareň, ktorá má slúžiť generácie.
Čítať viac
2004 SEP
2010 JÚNKaiser vyráža do zahraničia
Chýry o križanovských udiarňach sa začali šíriť aj za naše kopce. Vypravili sme prvé kusy do Nemecka a Rakúska a naša udiarska família začala rásť ďaleko za hranice vlastnej záhrady.
Čítať viacSúčasnosť
